V tento upršaný, škaredý deň mi žiadny z mojich plánov nevyšiel. Nekonal sa žiadny grill pri vode, ani domáca strava nebola, keďže mamka ráno znovu odišla do Bratislavy. Tak som si teda pozrela Frasiera a rozhodla som sa, že si upečiem nejakú dobrotu, keď už som sa tu dve hodiny len tak poflakovala. Recept som našla na jednom z mojich obľúbených blogov a tešila sa, že si urobím parádny pie. Ešte som si aj Coldplay pustila, nech niesom zo svojho debutu nervózna. Hm... ako to už býva zvykom, že niečo nevýjde, ani môj koláč nie je žiadne kulinárske veľdielo. Sedím v zástere za stolom a akurát ho pojedám, len tak, rovno z plechu lebo sa mi ani za svet odtiaľ nechce odlepiť... a aj som ho vytrela maslom a posypala múkou. Ešte je aj navrchu pripečený :D Myslela som, že naňho niekoho zavolám, ale pre istotu ho zjem sama, možno trochu nechám ockovi, ale aj ten si zo mňa bude týždeň robiť srandu. Nie že by ale nechutil dobre ! Práve naopak ! Je aj sladký, aj chutný aj.... maslový akurát, že trochu nízky... ten kypriaci prášok asi veľa práce neurobil. A čo je najhoršie? Že takáto nešikovná sa nikdy nevydám ! Prikladám fotku z môjho koláčového nadšenia a s úsmevom si povzdychnem, že nabudúce radšej počkám, kým mi ho napečie niekto iný:) Pekný večer.
